o.z. Podhoran a jeho pôsobnosť

Začiatkom roku 2006, keď sa verejnosť dozvedela o možnostiach získania finančných prostriedkov formou partnerstiev,  začalo sa kreovať partnerstvo verejného a súkromného sektora aj na území obcí susediacich na pokraji okresu Senica a Malacky, ktoré predtým boli všetky zatriedené na území bývalého okresu Senica.

Zjednotilo sa 14 obcí a na podnet a propagáciu starostov týchto obcí sa zapojili ďalší  - ako podnikatelia a neziskové organizácie pôsobiace na tomto území. Zakladajúcimi obcami O.Z. PODHORAN sú obce Cerová, Jablonica,  Osuské, Hradište, Prietrž, Prievaly, Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Sološnica, Rohožník, Kuchyňa, Jabloňové a Pernek.

 

 

Územie Občianskeho združenia Podhoran – sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky na území 14 obcí (Cerová, Jablonica, Osuské, Hradište pod Vrátnom, Prietrž, Prievaly, Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Sološnica, Rohožník, Kuchyňa, Jabloňové, Pernek) a na rozhraní dvoch vyšších územných celkov (Trnavský samosprávny kraj, Bratislavský samosprávny kraj). Ani jedna obec nemá štatút mesta. Celková výmera riešeného územia je 34350,2514 ha. 

 

Z histórie vzniku o.z. Podhoran

V počiatočnej fáze bola pozvaná projektová manažérka mikroregiónu Nový dvor z Českej republiky, aby predstavila a odprezentovala ich skúsenosti z minulého rozpočtového obdobia, keď u nich už program LEADER prakticky prebiehal. Po tejto prezentácii oslovili starostovia v svojich obciach aktívne skupiny občanov a informovali o tom aj miestne zastupiteľstvá. Po tejto náborovej aktivite sa vytvorilo koncom mája 2007 občianske združenie, ktoré pri svojej registrácii malo 30 členov pozostávajúce zo 14 členov samosprávy, 6 členov podnikateľov a 10 členov neziskových organizácií. Občianske združenie dostalo názov Podhoran, má vytvorené podmienky pre jeho existenciu, priestory na stretávanie a vhodné personálne obsadenie. Dalo si vyhotoviť svoje logo, pečiatku, účet v banke a všetky ostatné potrebné náležitosti. Medzitým si niektoré obce dokončovali Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja, kedy boli občania oslovovaní k zapájaniu do verejnoprospešnej činnosti.

Cieľom strategického dokumentu je na základe reálnych podmienok socio-ekonomického rozvoja riešeného územia vytvoriť integrovanú rozvojovú stratégiu, ktorá bude základným strategickým dokumentom na podporu regionálneho rozvoja na danom území, ktorá umožní orientáciu v smerovaní ekonomických a spoločenských aktivít v tomto mikro priestore západného Slovenska. Integrovaná rozvojová stratégia územia Občianskeho združenia Podhoran predkladá ciele a priority rozvoja predmetného územia, ako aj navrhuje spôsob implementácie rozvojových aktivít potrebných pre programovanie rozvoja územia.

Na vypracovaní tohto dokumentu participovali všetky zainteresované strany mikroregiónu: miestne samosprávy, miestni podnikatelia, organizácie tretieho sektora, aktéri služieb a kultúrneho života, obyvatelia (cieľom bolo zaangažovať čím viac občanov obcí do rozhodovacieho procesu).

Pri spracovaní Integrovanej rozvojovej stratégie územia Občianskeho združenia Podhoran sa vychádzalo zo základných strategických dokumentov týkajúcich sa predmetného územia (Národný strategický plán rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007-2013, Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky 2007-2013 (NSRR), Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja atď.) a odborných metodologických príručiek.

Pomer v ako sú v členskej základni zastúpené jednotlivé sektory (verejný, súkromný a občiansky) a ako je členská základňa rozložená v území verejno-súkromného partnerstva (MAS) nám dokumentujú tieto údaje:

Verejný sektor zastupuje samospráva 14 subjektov – obcí, súkromný sektor – podnikatelia - 6 subjektov, fyzické osoby – žiadne a občiansky sektor 13 neziskových organizácií zastúpené občianskymi združeniami, klubmi, spoločensko-záujmovými organizáciami.

Pomer členov verejného sektora je 42 %, podnikateľský sektor zaberá 18 % a neziskové organizácie 40 %. Rozloženie členskej základne na území verejno – súkromného partnerstva je rovnomerné.